Sestra Filemona

Change font size

Increase size Decrease size Revert styles to default

Rímskokatolícka cirkev

Farnosť Cabaj-Čápor

Rímskokatolícka farnosť Cabaj-Čápor

Liturgický kalendár

Liturgické čítania na dnes



Slovenské omše

 


Ochrana osobných údajov

 

Dozvedieť sa viac ... 


Pochod za život

 

pochod
Dozvedieť sa viac ... 


 

 

Sestra Filemona

 

 

 

Sestra Filemona, Mária Babková

 

Narodená: 06. 09. 1928 Čápor

Vstup: 07. 04. 1948 Ivanka pri Nitre

Prvé sväté sľuby: 08. 12. 1954 Trutnov

Doživotné sv. sľuby: 21. 11. 1960 Jindřichovice pod Smrkem

Zomrela: 07. 02. 2013 Ivanka pri Nitre

Rodičia sestry Filemony – Ján a Helena, rodená Arpášová, boli jednoduchými maloroľníkmi.

Z piatich synov im dvaja dospelí zahynuli počas vojny.

S najmladším bratom Viliamom mala sestra Filemona hlboký milujúci vzťah až do vysokého veku.

Základnú školu absolvovala v rodnej dedine Čápor a tu prijala aj sviatosť krstu v roku 1928

a sviatosť birmovania v roku 1939.Ako dvadsaťročná požiadala mladá Mária o prijatie

do Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre

a toto jej rozhodnutie sa uskutočnilo 7. 4. 1948. A však už po dvoch rokoch - ako novicka

bola spolu s ostatnými sestrami internovaná v Trutnove,kde pracovala vo fabrike Texlen

ako robotníčka.V Trutnove zložila i svoje prvé rehoľné sľuby v decembri roku 1954.

Tri roky pracovala vo fabrike,potom sa v roku 1957 dostala do Ústavu sociálnej

starostlivosti v Jestřebí, neskôr do Domova dôchodcov v Jindřichovicích pod Smrkem na Liberecku,

kde pracovala ako sanitárka.Okrem tejto práce bolo jej veľkou záľubou šitie a výroba paramentov.

Šitiu sa s láskou venovala aj po návrate na Slovensko v roku 1969.

Najskôr pôsobila jeden rok v Levoči a nasledujúcich 34 rokov (1970 – 2004) pracovala v paramentike

v Zlatých Moravciach.Sestra Filemona mala milú, tichú povahu, žiarila z nej vnútorná radosť

a vyrovnanosť. Bola ochotná všade a kedykoľvek pomôcť a bola pritom milá a vtipná. Aj keď kvôli

zdravotným problémom bola už od roku 1969 na polovičnom invalidnom dôchodku a takmer celý život

trpela na zažívacie ťažkosti, nikdy sa nesťažovala. Na prípadné otázky ohľadom jej zdravia

odpovedala s úsmevom a humorom.Od roku 2010 sa jej zdravotné problémy stupňovali, až zostala

pripútaná na lôžko. Tichosť a trpezlivosť jej však zostala do konca života.

Posilnená sviatosťou pomazania chorých a sprevádzaná modlitbami sestier odovzdala dňa 7. februára

svoju dušu trojjedinému Bohu, ktorému zasvätila celý svoj život.